V stredu 12. júna sa členovia redakčnej rady nášho školského časopisu Quo vadis stretli s bývalým prezidentom Slovenskej republiky Rudolfom Schusterom v tzv. prezidentskej knižnici vo Východoslovenskej galérii v Košiciach, kde stále „úraduje“, aj keď by už nemusel.
Bolo to milé stretnutie v príjemnom prostredí s charizmatickým človekom a splnilo všetky naše očakávania, ba dovolím si tvrdiť, že ich aj ďaleko prekročilo. Rozhovor s ním nás naplnil pozitívnou energiou a nechcelo sa nám ani veriť, že v januári oslávil už deväťdesiat rokov. Je stále čulý a činorodý. Je to človek, ktorý je veľmi inšpirujúci svojou vitalitou, energiou, množstvom aktivít, ktoré stále má. Píše, spieva a život nevzdáva. Práve jeho pracovitosť, originalita, pragmatickosť, nebojácnosť a elán do života z neho robia osobnosť, ktorá vie byť inšpiráciou aj pre našu generáciu. Jeho celoživotné dielo je pre nás dôkazom toho, že nič nie je nemožné, ak si niečo vysnívame. Hodina, ktorú nám venoval, ubehla neuveriteľne rýchlo. Jeho pútavé rozprávanie nás ohúrilo, motivovalo i pobavilo. Pýtali sme sa na jeho dobrodružné výpravy i na jeho pôsobenie v prezidentskej funkcii.
A aký je jeho prezidentský odkaz pre budúce generácie Slovákov?
Aby sme naplnili to, čo sme si predsavzali, keď sme vstupovali do EÚ. Aby sme neboli len do počtu, ale aby sme boli platným členom a to, čo sa nám ponúka, vedeli využiť. Aby sme životnú úroveň tých „na západe“ čo najskôr dobehli. Aby sme neprestúpili z rýchlika na osobný vlak, ale rýchlik zrýchlili. Hlavne však, aby sme sa zjednotili.
