Spomienky na stužkovú …

     Zaslzené oči z očných tieňov, otlačené chodidlá od nových topánok a na zátylku kučery pevné od laku na vlasy striekaného v pravidelných päťminútových intervaloch – aj taká je stránka stužkových slávností.

Deň ako každý iný, a predsa zvláštny. Deň, keď som sa zobudila so zvláštnym mravčením v bruchu. Deň, keď sme boli všetci nádherne oblečení. Deň, keď sa z nás stali dospeláci. Deň stužkovej. A hoci je stužková iba raz v živote, človek na ňu vždy rád spomína.

Už v septembri sme sa všetci tešili, že covidovému obdobiu pravdepodobne odzvonilo, lebo nám to umožnilo usporiadať klasickú stužkovú. S prípravami sme začali po nástupe do školy a aj keď celý čas panovala v našej triede stresujúca a napätá atmosféra, zvládli sme to bez väčších problémov a katastrof. Prišli sme, zapózovali, zatancovali, pomerne veľa sme jedli, potom sme opäť pózovali, tancovali…

Zelené stužky, ktoré teraz pyšne nosíme, nám  pán kaplán po svätej omši najprv posvätil v Kaplnke sv. Michala a neskôr nám ich v penzióne Plaza pripla na hruď naša triedna.

V oficiálnej časti nechýbali slávnostné príhovory, rodičovský i učiteľský tanec. Nasledoval program, do ktorého boli zapojení aj naši učitelia a rodičia. O polnoci prišla na rad „čierna kronika“ či takzvané častušky. Ešte rozbitie džbánu, staré hitovky, torta a…

Udalosť, ktorá sa nám v prvom ročníku zdala vzdialená, je dnes už minulosťou. Udalosť, ktorú sme si mimoriadne užili a ktorá pre nás ostane jedinečnou a nezabudnuteľnou. Udalosť, ktorá sa zaradila do spoločnej mozaiky zážitkov prežitých na našom gymnáziu. Stužková nás ako kolektív zblížila a zjednotila, upevnila v priateľstve, prehĺbila naše vzťahy, pretože sme boli nútení pracovať ako una anima.

 

Fotogaléria

 

Autor: Kiara Koščová, 4.Ag