Keď má Nežná revolúcia 33

Nie je ročné obdobie, kedy by sa neoplatilo vycestovať do Prahy. Argentínsky spisovateľ Jorge Luis Borges spomína: „Praha je plná snů ztrácejících se v jiných snech. V Praze je všechno zvláštní, anebo chcete-li, nic není zvláštní. Může se tam přihodit cokoli.“

Každá cesta má nejaký cieľ, okrem prípadu, keď je cieľom cesta. Ale o tom inokedy. Naším cieľom bola prehliadka Prahy a účasť na muzikáli Dracula v Hudobnom divadle v Karlíne. Skupina nadšencov z radov študentov a učiteľov venovala námahu, čas i financie, aby sme mohli tento cieľ naplniť.

A tak sme za krátky čas stihli vidieť Námestí Míru s bazilikou sv. Ľudmily, jednu z najstarších a najdlhšie slúžiacich pôrodníc nielen v Čechách, a to Zemskú pôrodnicu u sv. Apolináře, vonkajší kampus Prírodovedeckej a 1. Lekárskej fakulty Karlovej univerzity na Albertove, Pražskú náplavku, Vyšehrad s priľahlým cintorínom a parkom. Naša prehliadka pokračovala smerom ku Karlovmu mostu a cestou sme si opísali Tancujúci dom, Národné divadlo, riečne ostrovy na Vltave, kostol sv. Salvátora. Okolnosti založenia Karlovho mosta sú aj úsmevné a zároveň pomáhajú dotvoriť celkový obraz o formovaní metropoly po oboch stranách rieky Vltavy. Božena Němcová je nám všetkým známa. Cestou sme identifikovali niekoľko jej pražských adries, kde žila. A pre nadšencov merania počtu krokov alebo kilometrov dodáme, že v onen štvrtok, na výročie Nežnej revolúcie, sme prešli 17,9 km.

Každý má svoje preferencie, čo vidí rád. Veľmi príjemným miestom je kostol Panny Márie víťaznej na Malej strane, kde je umiestnená socha Pražského jezuliatka. Okolnosti jej vzniku a príbeh jeho šiat sme predstavili v daždivom počasí priamo pred kostolom, ktorý navštívil aj pápež Benedikt XVI. Pražský Smíchov, známy nielen kvôli pivovaru či železničnej stanici, má svoju atmosféru, ktorú treba prijať. Boli sme sa tam pozrieť a aj nakúpiť.

Je zaujímavé sledovať vývoj pražskej električkovej dopravy, jej schému, trate i frekvenciu liniek. Či už využijeme retro linku 23, alebo frekventovanú linku 22, dopraví nás k ikonickým pražským pamiatkam. A legendárne električky T3 patria počtom vyrobených kusov k najpočetnejším na svete. V rámci celodenného lístka sme, samozrejme, využili aj lanovú dráhu na Petřín a odtiaľ po krátkej prehliadke Petřínskej veže sme sa v jesennom daždi presunuli na Strahov a do oblasti Praha – Dejvice.

Súčasťou každej exkurzie má byť gastronomický zážitok. A tak sme špeciality českej kuchyne (každý podľa vlastného výberu) ochutnali v historickej reštaurácii U Fleků. A večer už patril muzikálu Dracula v Karlíne. A tu mali všetci príjemné emócie. Ale o tom sa nepíše.

V nasledujúci deň sme navštívili Pražský hrad, Národní třídu, Václavské námestie a v rámci individuálnej časti programu niektorí naši členovia skupiny stretli svojich príbuzných. A povedzte, kto by nemal rád Prahu? Aj osem hodín cesty vlakom oželiete.

Thomas Mann, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1929, dodal: „Jsem rád, že jsem opět tady, v tomto městě, jehož architektonické kouzlo je snad jedinečné na světě.“ 

Tento náš opis nie je fikcia. Prebiehal presne v čase Nežnej revolúcie, keď Praha žila oslavami a pripomienkou všetkých udalostí z novembra 1989, o ktorých je potrebné stále hovoriť. Pri sledovaní dejinných udalostí umocnených skúsenosťou platí, že retro je viac než len tematický týždeň v nákupnom reťazci.

Každý má svoj príbeh, jednoduchší alebo komplikovanejší. Schéma nie je vždy platná. Platí to o programe, ľuďoch, príbehoch, postavách. Nakoniec všetko dopadne podľa plánu. Nemusí však podľa nášho.

Praha je dobrá voľba. A čo nebolo napísané, ostáva zažité.