Advent je skvostným obdobím. Je dôležité, aby sme si jeho význam pripomínali a venovali mu patričnú pozornosť. Jednou z tradícií v advente je slávenie tzv. rorátnych sv. omší. Ich názov je odvodený z úvodného spevu v knihe proroka Izaiáša: „Rorate caeli desuper, et nubes pluant iustum aperiatur terra et germinet Salvatorem.“ (Iz 45,8).
Historické pramene pripisujú pôvod rorátnych sv. omší obdobiu vlády Karola IV., no ich vývoj je komplikovanejší. Nič to však nemení na fakte, že na našej škole patria neodmysliteľne k prežívaniu adventu. V tomto roku v kontexte aktuálnej situácie ich síce slávime v obmedzenom režime, no predsa počas ich slávenia myslíme na:
- žiakov a študentov našej školy
- rodičov, starých rodičov a súrodencov všetkých našich žiakov a študentov
- absolventov gymnázia, základnej školy, základnej umeleckej školy či materskej školy
- súčasných a bývalých učiteľov i ostatných nepedagogických zamestnancov
- všetkých zasiahnutých súčasnou pandémiou v akomkoľvek zmysle
Ak ste sa vo vymenovanom zozname našli, buďte si istí, že ste, alebo ste boli na správnom mieste. Slávenie prebieha ráno o 6.15 h. ešte za tmy a pri svetle zo sviec či lampášov, kedy sa s nami môžete aspoň duchovne spojiť.
V nasledujúcich týždňoch budeme v sláveniach pokračovať.
A ak máte chuť si prečítať niečo viac o histórií rorátnych omší, tak pár prevzatých riadkov je v ďalšom odstavci.
Začiatky slávenia rorátnych omší siahajú do 5. storočia, kedy sa sviatok Zvestovania Pána slávil v jednotlivých cirkvách Východu a Západu rôzne. Na Východe došlo vďaka Ildelfonzovi Toledskému k presunu termínu slávenia z pôvodného 25. marca na 18. december.
Na Západe je história týchto votívnych svätých omší trochu komplikovanejšia, nakoľko bola sprevádzaná aj obdobím zimných kántrových dní, pripadajúcim na druhý adventný týždeň. Bolo to obdobie modlitby a pôstu, (streda, piatok, sobota) kedy sa veriaci mali pripraviť na sviatky Božieho narodenia. Uprostred tohto času sa slávil aj sviatok Zvestovania Pána. V tento deň sa pred východom slnka konala tzv. Missa Aurea – Zlatá omša. Bola tiež nazývaná aj ako omša Mesiáša. (Očakávalo sa jeho narodenie.) Prvé zmienky o tejto omši nachádzame v kláštore sv. Gotharda z Hildesheimu. Jeden z výkladov, prečo je označovaná ako zlatá je ten, že začiatočné písmená boli zdobené zlatom. Niektoré pramene tento názov vysvetľujú aj ako slávnostne slávenú liturgiu.
V západnej Európe sa prijala tradícia slávenia tejto sv. omše deväť dní pred Narodením Pána. Neskôr, vďaka rôznym privilégiám, bolo toto slávenie rozšírené na celé adventné obdobie. Preto formulár a čítania v kántrové dni boli brané zo štvrtej adventnej nedele, ktorej úvodný spev začína: „Rorade caeli desuper…“
Na našom území siaha táto tradícia do 13. -14. storočia, no najväčšej úcte sa teší až v 16. storočí, kedy dochádza k zakladaniu bratstiev, tzv. roratistov. Tradícia nám hovorí o tom, že pred touto svätou omšou prichádzali siedmi ľudia z rôznych stavov a zapaľovali sedemramenný svietnik slovami: „Sum paratus ad adventum Dei“ – Som pripravený na príchod Pána. Z tejto tradície pochádza aj rorátna svieca ozdobená modrou alebo bielou stužkou, alebo myrtou, ktorá symbolizuje najčastejšie Pannu Máriu, prinášajúcu pravé svetlo – „Hviezdu rannú” predchádzajúcu príchod Ježiša Krista vychádzajúceho slnka (prevzaté z: dominikani.sk).