Nadčasovosť behu je realita posledných rokov. Juniori, osoby v produktívnom veku i seniori venujúci sa behu rekreačne či profesionálne, sú konfrontovaní so životom metropoly (aj Košíc). Ekonomická nenáročnosť behu v kontraste s náročnosťou vytrvalosti evokuje pozitívnu spätnú väzbu pre bežcov i ostatné osoby v priestore mesta či vidieka. V súlade s trendom doby, ktorá kladie vysoké nároky na efektivitu ľudskej činnosti, sa šport javí nielen ako zdraviu prospešná aktivita, ale aj ako nástroj psychohygieny, vytvárania a udržania sociálnych kontaktov a rovnako má nezanedbateľné miesto na poli vedy.
Ako sa definuje beh
Beh je základná atletická lokomócia človeka. Všestranne sa uplatňuje nielen v atletike, ale vo väčšine športových odvetví. Podstatu atletického behu tvorí sled opakujúcich sa bežeckých krokov, pri ktorých sa bežec odráža striedavo pravou a ľavou nohou s nesúhlasným pohybom paží. Môžeme konštatovať, že „beh je súčasťou väčšiny disciplín a úrovňou rozvoja sa zúčastňuje na ich konečnom výsledku.“ (Kuchen, A. 1971, s. 34). Beh je účinný prostriedok pre rozvoj vytrvalosti, ktorý zvyšuje činnosť obehovej a dýchacej sústavy a mnohých svalových skupín. Je jedným z hlavných prostriedkov telesného rozvoja. Patrí medzi najprístupnejšie telesné cvičenie.
Ako je to s behmi na Slovensku?
Na území Slovenskej republiky identifikujeme sedem maratónskych behov (vrátane polmaratónov, ktoré sú implementované ako kategória v rámci maratónov) v mestách Košice, Bratislava, Banská Bystrica, Michalovce, Čadca, Senica a najnovšie aj Lučenec. Necertifikované polmaratóny sú v mestách Dolný Kubín, Kolárovo, Martin, Medzev, Stropkov a Trenčín a vo vidieckych obciach Čečehov, Demänovská dolina, Donovaly a Horné Saliby. Behy inej kategórie, ktoré majú lokálny dosah (niekedy aj regionálny dosah), identifikujeme predovšetkým vo vidieckych obciach a mestách v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Spolu ide o takmer 170 obcí SR, kde indikujeme behy rôznej kategórie. Na druhej strane najmenej bežeckých podujatí v SR je v Nitrianskom kraji. Medzinárodný maratón mieru v Košiciach a Bratislavský mestský maratón sú podujatiami, ktoré sa tešia najväčšej priazni.
Z obrázka je evidentné, že najviac bežcov (2019) pochádza z osi kopírujúcej hlavnú trať z Košíc do Bratislavy, z tradičných bežeckých oddielov (Skalica, Rajec, Bardejov), z krajských miest (Košice, Bratislava, Žilina, Nitra, Trenčín, Trnava). Najmenej bežcov je z Banskobystrického a Nitrianskeho kraja. Treba však poznamenať istú nedôslednosť pri registrácii bežcov, ktorí v mnohých prípadoch neuvedú pôvod podľa sídla, čo môže do istej miery skresliť štatistiku. Na druhej strane sa dajú prognózovať určité scenáre, ktoré mestá a vidiecke obce majú silnejšie zastúpenie každý rok.
Obr. 1: Priestorová distribúcia maratónov, polmaratónov a iných behov v SR v roku 2019, Zdroj: www.beh.sk, www.behame.sk, https://www.sanasport.sk/magazin/bezecke-preteky-na-slovensku-2019
Až po toto miesto nechápeme, prečo je to tu uverejnené
Prečo o tom píšeme? Dôvod je jednoduchý. Praktizovať beh sa dá prakticky v každom ročnom období. Dôležitá je vhodná obuv. V tomto náročnom čase po aspoň čiastočnom uvoľnení obmedzení sa dá praktizovať aj ako nástroj psychohygieny, posilnenia imunity, rozvoja pohybových aktivít aj z dôvodu absencie prezenčnej telesnej a športovej výchovy. Mnoho našich absolventov je toho dôkazom. Sú aktívni bežci, pólmaratónci i maratónci. Že Katka? Že Lukáš? Možno Vám spadne sánka, ale ani učitelia sa nedajú zahanbiť. Že Aďa?
Veď si všimnime, aká koncentrácia guličiek je na tej mape. Čo tak založiť v Košiciach ďalší beh? Stačí, ak bude lokálny. Najstarší maratón je síce TOP (ako jeden z mála svetových maratónov sa bežal aj v roku 2020), avšak aj okolie Sídliska KVP má perspektívu. Stačí len začať a vydržať.
Zdroje
KUCHEN, A. et al. 1971. Metodika ľahkej atletiky. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 1971.
KONIAR, B. – MATIA, B. – ŠIMO, M. 2014. Medzinárodný maratón mieru – 90 rokov v príbehoch, faktoch a číslach. Košice : Progress Promotion, 2014. 160 s. ISBN 978-80-971739-0-6
KOPÁČIK, G. et al: Typologie ulice. 2005. Habilitačná práca. Brno : FA VUT v Brně, 2004, skrátené vydanie 2005. ISSN 1213–418X
KOREC, P. 2013. Pozícia Bratislavy a jej regiónu v regionálnej štruktúre Slovenska. In: BUČEK, J. – KOREC, P. et al. Moderná humánna geografia mesta Bratislava: priestorové štruktúry, siete a procesy. Bratislava : Univerzita Komenského, 2013. s. 27-54. ISBN 978-80-223-3516-4
KOVÁČ, I. 2009. Organizovanie športových podujatí v urbánnom priestore. [online]. [cit. 2019-10-26]. Dostupné na: <http://www.sportcenter.sk/stranka/organizacia-sportovych-podujati-v -urbannom-priestore>