Elita zostarla

Sobota 13. október 2018. Deň ako každý iný. Hodiny tradične pozostávali zo 60 minút a celý svet sa venoval svojim tradičným sobotným rituálom. Pre nás, štvrtákov, bol však tento deň veľmi špeciálny. Bol to náš deň D. Naša stužková. Mesiace príprav a plánovania sa odrazu stávali minulosťou. Ako už na našom gymnáziu býva zvykom, stužkovú sme začali slávením svätej omše v Kostole Božieho milosrdenstva. Už aj čítania či kázeň pána kaplána Kocúrka nám naznačili, že tento deň bol pre nás naozaj Bohom vybratý. Napätí a plní očakávania sme sa po jej ukončení presunuli do Ges klubu. Atmosféra sa stupňovala a nervozita bola citeľná. Stužky čakali na svoje pripnutie.

„Moja prvá stužková sa niesla vo veľmi nostalgickej a pompéznej atmosfére. Od úvodu až po posledný tanec som sa cítil úžasne. Som rád, že som mohol zažiť so svojimi spolužiakmi tento špeciálny večer.” Lukáš Simočko

Konverzácie medzi hosťami stíchli a sálou sa začala šíriť melódia Only time od speváčky Enye. Mladé dámy a urastení páni na čele s triednym učiteľom vstúpili do miestnosti. Áno, boli sme to my, tohtoroční štvrtáci. Slová z príhovorov pani riaditeľky a nášho triedneho nás dojali k slzám pomerne skoro. Veď len nedávno sme mali imatrikuláciu a už nám pripínajú na hruď zelené stužky. Len nedávno nás vítali na  gymnáziu a už sme tí, ktorých vyprevádzajú. Pri pohľade na všetkých rodičov a učiteľov sme si výrok „Panta rhei“, čas plynie, naozaj uvedomili. Zostarli sme, už nie sme deti.

,,Stužkovej som sa veľmi bála a musím sa dokonca priznať, že som sa nijak zvlášť netešila. Keď však nastal deň D, cítila som ,,motýle v bruchu.“ Jedlo bolo úžasné, program epický a atmosféra neopakovateľná. Až mi prišlo ľúto, že to zbehlo tak rýchlo.“ Terézia Bariová

Obrázok: Stužková v GES Košice; zdroj: stuzkovanaex.sk

Čas „utekal” aj na stužkovej a po oficiálnych častiach, večeri a tanečnom kole sa začali prípravy na  program. Kulisy a kostýmy nastavené, technika zapojená, ideme na to. „Dámy a páni, prichádza to, na čo ste celý večer čakali. Talkshow Jana Muru,” ozval sa z mikrofónu hlas našej spolužiačky tesne po deviatej hodine. Ako sa hovorí, už nebolo cesty späť. Teraz alebo nikdy. Stres však po prvom výstupe mierne opadol a my sme sa trochu uvoľnili. Nasledovalo ďalšie a ďalšie číslo. Všetko išlo podľa plánu, až na mierne zaváhania, no povedzme si pravdu, nie sme profesionáli. Bezstarostne sme si vydýchli až na záver, keď sme v „objatí” vystreľovacích konfiet povedali: „Áno, vyšlo to.” Tešili nás ovácie z úst učiteľov, rodičov, kamarátov, ba aj fotografa a kameramana, ktorí nás „vychválili do nebies”. Vety: „Dlho som sa takto nezabavil” či „Perfektný program na profesionálnej úrovni,” boli určite „pohladením na duši” po týždňoch tréningov a skúšok. Pomenovanie „Elita”, ktoré nám „prirástlo”, sme tak opäť potvrdili a ukázali všetkým naše skryté talenty.

„Čo povedať… Prípravy boli ťažké, hádky búrlivé, ale víno chutné a večer vydarený. Hostia sa bavili, učitelia smiali. Tvrdo sme na programe makali, no makali sme s úsmevom a s nadšením. Myslím, že všetci zúčastnení mi dajú za pravdu, ak poviem, že to ubehlo veľmi rýchlo, a tak len všetkým mladším spolužiakom radím, aby si tento večer užili čo najviac.” Matúš Mura

Obrázok: Stužková v GES Košice; zdroj: stuzkovanaex.sk

Tak, stužková je úspešne za nami. Ostali nám len spomienky a, samozrejme, zelené stužky. Aj keď klišovito, ale predsa hovoríme: „Navždy sa zachová v pamäti stužková…” Verím a myslím si, že na tú našu budeme spomínať ešte veľa, veľa rokov.

Spracovala: Katarína Szalonová