Odkedy sme sa naučili chodiť a rozprávať, pýtajú sa nás, čím chceme byť, keď vyrastieme. S detskou naivitou a s iskričkami v očiach chlapci dúfali v kariéru smetiara, požiarnika, futbalistu, kozmonauta či vojaka. Dievčatá nemali o nič menšie očakávania. Princezné, ale aj veterinárky, doktorky, právničky, sudkyne a prezidentky. Časom však mnohí od svojich ideálov upustili. Možno ich to samo prestalo baviť a možno ich prinútili okolnosti. Vyrástli sme. A čím teda budeme, keď už sme „veľkí“?
„Vstupujeme do neznámej budúcnosti, ale stále sme ešte tu, a kým sme posadnutí životom, zostáva nádej.“ John Lennon
Myslím, že málokto má v našom veku jasnú predstavu o svojej budúcnosti a kariére. A možno niekto stále sníva. No všetci máme nádej. Škola je skvelým miestom, ale zároveň príležitosťou vyskúšať svoje sny. Urobiť prvý krok. Tým prvým krokom môže byť napríklad obávaný rečnícky prejav, ktorý čaká študentov našej školy v štvrtom ročníku. Každý študent si môže vybrať ľubovoľnú tému, najlepšie takú, ktorá je jeho srdcu najbližšia. Pre lepšiu autentickosť a zaujatie diváka sa môže doslova „stať niekým iným“. Možno práve tým, kým by raz chcel byť. Tému odprezentuje pred svojimi spolužiakmi a pani učiteľkou. Samozrejme, takýto prejav si vyžaduje dlhodobú prípravu, i keď niektorí šikovní to zvládli aj za jeden večer. Dobrá prezentácia je v dnešnej technologicky pokročilej dobe základ. Nesmú chýbať ani názorné predmety a pomôcky, najlepšie také, ktoré stimulujú naše zmysly, hlavne chuť. Dôležitá je aj reč nášho tela, tá niekedy povie viac, ako naše slová. A poviem vám, nie je jednoduché stáť pred publikom a dávať pozor na to, čo robíte, čo rozprávate a čo ukazujete.
„Rečník musí dbať na tri veci: čo povie, kde to povie a ako to povie.“ Cicero
Ani sami sme netušili, čo z našich prejavov v triede vzíde. Dovolím si povedať, že ústrednou témou bol šport. Ženský hokej, moderná gymnastika pre mužov… Privítali sme aj hráča florbalu, ľudových tanečníkov, ale aj horského vodcu, ktorý nám dal cenné rady na turistické vychádzky. Navštívil nás aj finančný poradca a varoval nás pred chybami, ktoré sa často stávajú kvôli našej nedostatočnej finančnej gramotnosti. Pred počítačovou kriminalitou nás vystríhal počítačový analytik. Nielen pred tou, keď nám hackeri ukradnú dáta, ale aj pred tou, keď sa kriminálnikmi stávame práve my. Stačí si pozrieť napríklad film online. Jeden pozeral ďaleko do budúcnosti a predstavil nám rôzne spôsoby dopravy materiálov aj ľudí do vesmíru, ktoré sa možno raz budú využívať. Druhý zase doniesol svoju zbierku komiksov. Ďalší nám predstavil dnešný fenomén – cestovanie. Niežeby sme nevedeli ako na to, ale niekedy je lepšie dostať tipy od skúsenejších. Dozvedeli sme sa, čo nezabudnúť a čo nechať radšej doma, kde a ako najviac ušetriť. Najlepšie sme si „pochutnali“ na prezentácii o dlhovekosti. Nielenže sme sa dozvedeli, ako sa dožiť sto rokov, ale sme sa aj dobre najedli (samozrejme, tých potravín, vďaka ktorým sa dožijeme stovkyJ). A najviac nás mrzí azda prezentácia slovenských vín, ktoré, bohužiaľ alebo chvalabohu, museli ostať zatvorené.
Či sme sa trafili do našich budúcich povolaní, ukáže čas. Určite sme si však vyskúšali stáť pred publikom, verejne vystúpiť, vypočuť si i prijať kritiku a na pätnásť minút sa stať rečníkom. Aj tu platilo staré známe: „Umelcom sa treba narodiť, rečníkom sa možno stať.“ Stačí chuť a cvik.
Autor článku: Radoslava Neubertová
Prezentáciu z rétoriky na hodinách slovenského jazyka a literatúry si môžete pozrieť tu